Thorstav s.r.o.

Stavba teplovzdušného krbu




Sekcia stavba teplovzdušného krbu svojpomocne je venovaná stavbe jednoduchého teplovzdušného krbu s liatinovou krbovou vložkou. Tento teplovzdušný krb som realizoval ako hlavný zdroj kúrenia pre môj dom.







Murovanie teplovzdušného krbu.



Konštrukcia krbu bola jednoduchá, preto som nerobil nejaké zložité rysy, nákreresy či náčrty. Len sme sa dohodli ako chceme aby krb vyzeral, a pustil som sa do murovania. Na zem a steny som si nakreslil ako budem murovať a pustil som sa do murovania. Spodok krbu som muroval z 10cm betónových pričkoviek od Premacu, kedže aj komín od Shiedla je murovaný z betónových tvárnic čo vidno aj na fotkách. Samozrejme aj komínové aj krbové tvárnice som z vnútra zateplil superizolom, tak aby medzi betónovou tvárnicou a krbovou vlozkou bol prázdny priestor minimálne 10cm (u mňa 12cm a v zadu 20cm).

stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu

Ku krbovej vložke som priviedol rúru na externé sanie. Na externé sanie sú rôzne názory či áno alebo nie, ale spraviť ho treba, lebo klapkou ho jednoducho zavriete a otvorite sanie na šuflíku krbovej vložky a máte externé sanie odstavené.

stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu

Na poličky krbu som použil záhradné betónové obrubníky. Sú presnejšie ako keby som šáloval preklady.

stavba teplovzdušneho krbu stavba teplovzdušneho krbu





Výroba nádstavca na externé sanie.



Problém nastal s originálnym nádstavcom na vonkajšie sanie, ktoré bolo spravené tak, že vývod smeroval presne do nosníka, ktorý bol priamo pod nožičkami, a tak som sa pustil do výroby vlastného nádstavca, keďže Poliaci to kvalitne odflákli. Vyrobil som to z prechodu z kruhového potrubia na obdĺžnikové ako vidíte na prvej fotke dole.

Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu

Prechod z obdĺžnikového na kruhové potrubie som rozrezal a zmenšil na požadovaný rozmer.

Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu

Zvyšné časti nádstavca som vyrábal z pozinkovaného plechu a spájal som ich silikónom do 300°C a nitoval najmenšími nitmi aké som mal. Nádstavec som spravil až z 3 vrstiev pozinkovaného plechu aby bol nádstavec odolnejší, pevneší a vzduchotesnejší, kedže sa spoje prekrývali. Celé som to nastriekal farbou (majú v spreji v každých farbilakoch cca 5eur za sprej) na vysoké teploty.

Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu

Prírubu som vyrobil z pásoviny a dvoch L profilov. Prizváral a nastriekal spoje farbou do 650°C.

Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu

Prírubu som z predu prebrúsil aby pekne priliehala na krbovú vložku. Nádstavec som prišrouboval ku vložke tak, že som medzi prírubu a vložku dal silikón na vysoké teploty.

Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu Nadstavec na externé sanie teplovzdušneho krbu





Obmurovanie krbovej vložky.



Po miernom zdržaní sa s vyrábaním nádstavca som sa zase mohol pustiť do murovania, respektíve už obmurovania krbovej vložky.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Dymovod som napojil na nerezové vložkovanie v komíne rovnakého priemeru a utesnil azbestovou šňúrou.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Vrch krbu som už muroval len zo superizolu a vnútrajšok som tiež pribežne izoloval superizolom. Len preklad nad krbovou vložkou som spodok spravil z 5cm izolu a nan som do obrubníka vyrezal obdĺžnikový otvor a zabetónoval železobetónovú platničku (len pre istotu aby obrubník nepraskol).

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Steny z porfixu som izoloval superizolom 3cm a strop nad krbovou vložkou som izoloval 5cm superizolom.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Kastlík na prieduchy som tiež celý vyrobil zo superizolu a celé som to vysieťkoval.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu





Obkladanie teplovzdušného krbu.



No a teraz už ostávalo len rezať a lepiť obklad flexibilným lepidlom.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Krb som vyskúšal, aby som videl ako to kúri v celom dome a poprípade ešte odstránil nedostatky, ale krb kúri výborne a mohol som ho celý obložiť.

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu Stavba teplovzdušneho krbu

No a na druhý deň už len poviťahovať kríže a kajlíky a umiť dlažbu od lepidla.

Na to aby som vedel ako a čím mám lepiť obklad na krb som si spravil menší výskum. Na materiál z ktorého je vymurovaný krb (superizol) som prilepil obklad lepidlom Lv, cementom Cv, šamotovou zmesou P a ich kombináciou na mokrý a suchý podklad-izol. Obklad som po zalepení nechal týždeň zaschnúť a potom sa sa obklad snažil od izolu odtrhnúť. Lv - lepidlo na mokrý izol, Cv - cement na mokrý izol, P - šamotová zmes na suchý podklad, L lepidlo na suchý izol, LoPi - lepidlo na obklad a šamotová zmes na izol.

Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb

Po zaschnutí (7 dní) som sa snažil obklad odseknúť pomocou dláta. Najprv som sa pustil do obkladu prilepéného na mokrý izol (navlhčený). Flexibilné lepidlo na izol chytilo výborne a dlaždička sa odtrhla od lepidla, ale lepidlo pomerne pevne držalo obklad o izol. Pri lepení obkladu na mokrý izol pomocou cementu, som asi sravil nejakú chybu, lebo kachlička od cementu odpadla prakticky sama. Pri lepení pomocou cementu som si zarobil cementové mlieko a obklad som namočil do vody, mliekom som potrel izol a prilepil kachličku, ale kachlička na cement vôbec nechytila. Možno som mal cementom natrieť aj kachličku.

Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb Cim lepit dlazbu na krb

Čo sa týka lepenia na suchý izol vyšli výsedky oveľa lepšie. Pri nalepení gresového obkladu flexibilným lepidlom som musel poriadne dlátom páčiť aby som obklad odtrhol, a aj to sa mi podarilo len tak že som s obkladom odtrhol aj kus superizolu (Prvá fotka hore). Pri lepení obkladu na suchý izol šamotovou zmesou (P) som bol prekvapený ako pevne šamotová zmes držala obklad o izol. Obklad som musel doslova vypáčiť sekáčom a aj to obklad ostal prilepený o izol a obklad sa odtrhol aj s kusom izolu, takže spoj držal pevnejšie ako samotný materál z ktorého je vyrobený superizol. Pri kombinácii keď som na obklad natrel lepidlo a na izol som dal šamotovú zmes, tak spoj sa po malej námahe odtrhol medzi kachličkou a lepidlom. Spoj medzi šamotovou zesou a izolom ako aj medzi šamotovou zmesou a lepidlom držal výborne.

Takže na záver by som ja odporučil lepiť obklad na suchý izol kludne flexibilným lepidlom, ale na tepelne namáhané spoje by som jednoznačne použil šamotovú zmes (prípravok vo vedierku je už namiešaný a obsahuje vodné sklo), ktorá podľa testov držala obklad jednoznačne najpevnejšie. Ale práca s ňou je horšia ako s lepidlom (je hustá a rýchlo schne), a preto by som väčšinu obkladu na izol lepil flexi lepidlom a tam kde bude vyššia teplota (kde neudržíte ruku) by som použil šamotovú zmes.

Ešte zopár mýtov ktoré šíria niektorí krbári/ľudia všeobecne. 1. mýtus ktorý som po spojazdnení krbu vyvrátil je: Rúra na externé sanie musí mať minimálny priemer 100mm a viac najlepšie 125mm. TOTO JE PRVÝ MÝTUS. Rúra na externé sanie nemusí byť v žiadnom prípade hrubá. Ja som dal 100mm, ale do krbovej vložky je originál od výroby vyvŕtaných 5 dier s s priemerom 10mm. Takže ich celkový prierez/plocha je ďaleko menší ako prierez rúry na ext. sanie. Preto vám bude stačiť prierez rúry aj 75mm ba dokonca aj 50mm. Veď do 29kWatového plynového kotla mám saciu rúru s priemerom 70mm tak prečo by na krbovú vložku s výkonom 12kW mala ísť rúra 100mm a viac? Po zakúrení som zistil, že sanie je obmedzené tými vyvrtanými dierami a nie priemerom sacej rúry, keďže som uzavrel klapku v sacej rúre na polovicu a krb stále ťahal rovnako. Až keď som klapku zavrel na 70% a viac tak začal krb reagovať.

2. mýtus ktorý som pozorovaním vyvrátil je: že dĺžka sacej rúry nesmie byť dlhšia ako 3metre a môže mať maximálne dve kolená. OPÄŤ NIE JE PRAVDA. Ja mám 1m od krbu ku stene, 2,5m pod strop, dve kolená cez stenu a ku klapke, ďalšie kolená pod strop a ku stene v kotolni a 3m von z domu popod strop (všetko je nafotené v sekcii Stavba rodinného domu časť 3.). Celkovo 8 kolien, 2 spetné klapky a jedna manuálna klapka a 6m dĺžky, a keď zakúrite v krbe tak vonku pred rúrou keď dáte ruku tak pekne cítite ako krb krásne a silno saje vzduch z vonku. Má rovnaký ťah ako keď klapku uzavriete a otvoríte sanie na prednom šuflíku, takže žiadne obmedzenie tam nieje.

3. nasledovný mýtus ktorý som pozorovaním vyvrátil je: že komín musí mať minimálny priemer aspoň 200mm a výšku 7m aby ťahal. OPÄŤ NIE JE PRAVDA. Komín netreba takých veľkých rozmerov aby ťahal. Veľmi dobre ťahá aj komín s priemerom 150mm a výškou 6m, keď dáte redukciu z vložky zo 180mm na 150mm (mám to vyskúšané) krbová vložka bude kúriť ako treba nemusíte sa báť (otázka znie čo vám na to povie revizák) a nedajbože kôli trom centimetrom priemeru a pol metra výšky prestavovať celý komín. Ja mám aj tak komínovú klapku stále zavretú (okrem rozkurovania). Ak Vám niekto tvrdí, že minimálny priemer komína musí byť 180 alebo 200mm, tak aký je potom maximálny? keď schiedel tiež robí domové komíny len do priemeru 200. Ja mám síce 180mm komín 7,5m ale 95%času je komínová klapka privretá na maximum. Mne osobne tiež človek zo schiedlu navrhol na 13kW vložku 160mm nerez, vraj načo mi je tam 200mm? Nakoniec som dal 180mm nech nežerem ale teraz mi je jasné že je to zbytočne veľa, no ale čo už keď aj dymovod na vložke je 180 tak som dal 180 nech nežerem a revizák nech zbytočne negrcá. V stavebnej búde mám 100mm komín vysoký 2,5 metra a ťahá výborne 8kW piecka horí ako divá, tiež musím po chvíli zatvárať prívod vzduchu do ohniska. Kamarát má v podkroví tiež kachlovú piecku, komín má 120mm a výšku 3,5metra keďže je na poschodí a 8kW kachľová piecka mu nádherne kúri, komín má ťah, žiadny problém. Ba naopak. Všimol som si, že v 7,5metrovom komíne s 180mm priemerom sa ďaleko horšie rozkuruje, pretože takýto komín keď sa rozohreje má síce veľký ťah, ale keď je studený, tak má tiež veľký ťah, ale opačným smerom. Studený vzduch z von ťahá dnu do vložky rovnako silným ťahom, čo pri rozkurovaní pôsobí značné problémy a dym tlačí do miestnosti. V menšom komíne je tento ťah opačným smerom menší a rýchlejšie sa zohreje a tento efekt tlačenia dymu do miestnosti ani nepostrehnete. Samozrejme zavisí aj od počasia či je tlaková níž alebo výš, či tlak vonku klesá alebo stúpa. Preto ja osobne rozkurujem krb tak, že zapálim hárok novín a dám plameň na vrch vložky ku komínovému otvoru aby sa v komíne zmenilo prúdenie a potom plameňom zapálim triesky v ohnisku.



Skúsenosti po zime.


Tak po celej zime kúrenia som bol s krbom a jeho výhrevnosťou spokojný, len na preklad nad vložkou som použil 5cm superizol a nad ním som spravil 5cm železobetón a celú poličku som obložil obkladom. Pri kúrení sa ale plameň z krbovej vložky zalyzuje na tento preklad od spodu a na superizole sa objavili malé prasklinky. Tak som vyskúšal aký je superizol odolný voči plameňu, a na 1 minútu som ho vystavil plameňu, a zistil som, že superizol pri vystavení priamemu ohňu praská. Preto som superizol presieťkoval sklolaminátovou sieťkou a šamotovou zmesou, a po zaschnutí som tento prvok vystavil na 5 minút otvorenému plameňu, a zistil som že superizol respektíve šamotová omietka je síce horúcejšia (šamotová zmes akumuluje teplo), ale superizol nepraskal a ani sieťka sa nijako nepoškodila, tak som sa rozhodol presieťkovať šamotovou zmesou aj izol na preklade tam, kde sa plameň zalyzuje na preklad. Keďže som mal medzi prekladom a vložkou cca 6mm medzeru, omietol som superizol na preklade od spodu s cca 4mm vrstvou. No či to bol dobrý krok ukáže až budúca zima, ale pravda je že superizol je vhodný materiál na obmurovanie krbovej vložky ako aj izolovanie plafónu a stien, ale nie je vhodný na miesta vystavené primemu ohňu alebo žiaru. V takýchto podmienkach praská. Na takéto miesta je nutné použiť jednoznačne šamot. Ak by som robil krb znova, tak všetko čo som spravil by som spravil rovnako (pod vložkou som použil betónové tvárnice a na spodný preklad som dal betónový preklad, bok krbu som tiež spravil z betónových tvárnic ale som ich zaizoloval superizolom, a nad krbovou vložkou som už muroval len so superizolom a naň som dal obklad pomocou flexilepidla), ale preklad nad vložkou by som spravil tak, že by som položil nejaké železné L profily, na ktoré by som poukladal šamotové tehly a lepil ich šamotovou zmesou a celý preklad by som omietol šamotovou zmesou aby železo nebolo vidieť. Takýto preklad máme na rodičovskom krbe a nie je s ním žiadny problém. Ja som veril novým materiálom (superizolom) a nevyplatilo sa mi to. Ale je pravda že som ani nepočítal že plameň z vložky bude taký veľký že sa bude zalizovať až 20cm od vložky. U rodičov sa to nedeje tak som na to nemyslel ale táto vložka je väčia a dá sa tam naložiť dreva ako do malého kotla tak aj plameň je väčší. Tak uvidíme či 4mm šamotovej vrstvy ochráni superizol pred otvoreným plameňom a po nejakom tom roku sem zase napíšem ako som dopadol. Možno by som vyskúšal spraviť preklad pomocou železa a šamotovej zmesi, lebo som zistil, že šamotová zmes veľmi dobre drží aj na železe. Normálne by som zašáloval preklad dal do neho železo ako pri železobetónových prekladoch ale miesto betónu by som to zalial šamotovou zmesou taký železošamot. Keď budem o 15rokov krb prerábať alebo budem u niekoho robiť krb, skúsim to spraviť tak. Ak má niekto nejaký iný nápad na preklad môžete sa vyjadriť v diskusii budem rád.



KONIEC.



Gratulujem vám ak ste sa v čítaní ale hlavne v stavaní domu dostali až sem. Veľa stavebných zážitkov a sila nech vás sprevádza. Ak sa chcete niečo opýtať alebo sa podeliť so svojimi skúsenosťami, tak môžete navštíviť diskusiu k téme, a ak chcte jednoduchšie prezerať fotky z tejto časti stavby odporúčam zase fotogalériu.